Blog

1. Majú radiátory vnútornú ochranu voči korózii a aká je ich životnosť?

Panelové radiátory majú kvalitnú vonkajšiu povrchovú ochranu, žiadne z nich však nemajú špeciálne chránený vnútorný povrch. Ochrana vnútorného povrchu je zabezpečená vodou vo vykurovacom okruhu. Kyslík obsiahnutý vo vode zreaguje s oceľovým povrchom za vzniku určitého množstva korózie. Po ukončení koróznych reakcií je v okruhu spotrebovaný všetok kyslík a korózny proces sa zastaví. Je veľmi dôležité aby sa systém dal bez problémov odvzdušniť a zbytočne nedochádzalo k opätovnému napúšťaniu a vypúšťaniu okruhu. Životnosť oceľových radiátorov úzko súvisí s jeho správnym návrhom a prevádzkovaním. Aby bola čo najvyššia jednoznačne doporučujeme inštaláciu uzavretých systémov bez rizika zanášania kyslíka a ostatných vzdušných plynov do okruhu. Pri správnom prevádzkovaní dosahuje životnosť oceľových radiátorov 30 a viac rokov.

2. Môžu sa panelové radiátory inštalovať v kúpeľniach?

Bežné oceľové panelové radiátory nie sú určené do vlhkého prostredia. Ich korózna odolnosť pri vlhkosti prostredia nad 70% sa výrazne znižuje. Za týmto účelom boli preto vyvinuté pozinkované radiátory. Svojím vzhľadom sa tieto radiátory nijako neodlišujú od bežnej produkcie. Elektrolyticky nanesená vrstva zinku je ukrytá pod polyesterovým náterom odtieňa RAL 9016. Sortiment je vzhľadom na dosiahnutie maximálnej koróznej odolnosti zúžený na modely bez konvektorových plechov. Podrobnejšie informácie o pozinkovaných radiátoroch nájdete v sekcii Výrobky.

3. Ako zabezpečiť vykurovací systém pred zamrznutím?

V prípade, že nechceme alebo nemôžeme vykurovací systém používať počas celej vykurovacej sezóny a z ekonomických dôvodov ho ani nechceme temperovať, je potrebné naplniť tento systém nemrznúcou zmesou. Existujú nemrznúce zmesi určené práve na tento účel ako napríklad Alycol Termo, Fridex EKO, Flamix Termo a podobne. Otvorený systém naplníme týmito prípravkami jednoducho cez expanznú nádobu. Uzavreté systémy je možné naplniť po čiastočnom alebo úplnom vypustení okruhu napríklad cez najvyšší bod (automatický odvzdušňovací ventil alebo priamo do vykurovacieho telesa). Dôležité je zachovať predpísaný pomer vody a nemrznúcej zmesi a po doplnení nechať bežať čerpadlo okruhu dostatočne dlhý čas, aby sa zabezpečilo dokonalé premiešanie. Pri naplnení systému nemrznúcou zmesou je potrebné počítať so znížením tepelného výkonu radiátorov v dôsledku poklesu špecifickej tepelnej kapacity vykurovacej vody. Orientačné hodnoty nájdete v nasledovnej tabuľke.

4. V čom je problém ak radiátor nehreje alebo je teplý iba z časti?

Príčin tohto javu môže byť viacero. Prvou z nich je predimenzované vykurovacie teleso. Stáva sa to pri zlom odhade tepelných strát, prípadne ak došlo k zmene tepelnoizolačných vlastností konštrukcie (zateplenie). Inštalované teleso v tomto prípade musí dodať podstatne menej tepla než je schopné. Je to podobné ako pomalá jazda na výkonnom aute. Túto príčinu môžeme vylúčiť v prípade, že vo vykurovanom priestore je pri slabom ohreve telesa chladno. Pravdepodobnou príčinou je nedostatočný prietok, ktorý môže vyplývať buď z nesprávnej inštalácie radiátora (dlhá odbočka od základnej vetvy) alebo zlého prednastavenia termostatického ventilu. V každom prípade sa obráťte na správcu alebo firmu.

5. Čo je príčinou hluku v radiátoroch?

Vykurovacia sústava býva často zdrojom hluku, ktorý má rôzne podoby a teda aj rôzne príčiny vzniku. Takmer nikdy ale samotnou príčinou hluku nie je vykurovacie teleso.
Pokiaľ sa jedná o zvuk podobný špliechaniu, resp. žblnkaniu vody, pôjde pravdepodobne o zlé odvzdušnenie radiátora. Každý radiátor by mal byť vybavený vlastnou odvzdušňovacou zátkou a byť vhodne spádovaný. Odvzdušnenie má byť na najvyššom mieste, na opačnej strane ako ventil. V starších systémoch je odvzdušnenie radiátorov riešené opačným usporiadaním telies to znamená, že najvyššie miesto je v mieste napojenia – pri ventile. Vzduch tak má možnosť unikať do stúpačky a opustiť sústavu na najvyššom mieste. Nové regulačné ventily riadené termostatickými hlavicami tvoria vzduchu zvyčajne väčšiu prekážku ako klasické uzatváracie ventily. Pri väčšom objeme vzduchu v telese, napríklad pri opätovnom napustení po oprave, je potom odplynenie dosť zdĺhavé a často nie 100 % úspešné. Pomôcť si môžeme čiastočným uvoľnením závitu ventilu a tým vypustením uväzneného vzduchu. Odvzdušnenie telies nie je dobré zanedbať. Okrem poklesu tepelného výkonu hrozí i zvýšené riziko korózie.

Spôsob odvzdušnenia radiátorov:

1. do stúpačky
2. cez odvzdušňovacie ventily

Šumenie až syčanie sa vyskytuje veľmi často. Je spôsobované vysokým rozdielom tlaku na regulačných ventiloch. Ventily uzatvárajú prietok vody do radiátorov v závislosti od nastavenia termostatických hlavíc. Pri uzatváraní ventilov dochádza k zmenšovaniu prierezu prietoku a tým aj k nárastu rozdielu tlaku pred a za ventilmi. Zvyšuje sa tým rýchlosť prúdenia kvapaliny cez ventil. Správne navrhnutá sústava musí na takéto tlakové zmeny reagovať a vyrovnávať tlakové rozdiely cez regulačné armatúry na stúpačkách. Pokiaľ tomu tak nie je, vzniká nepríjemný sykavý zvuk, ktorý najmä v nočných hodinách môže pôsobiť veľmi nepríjemne a rušivo. Hluk sa môže ešte zintenzívniť v prípade, že vykurovacia voda obsahuje vzduchové bubliny. Niekedy postačí väčšie pootvorenie ventilu, inokedy hluk nezmizne ani pri jeho maximálnom otvorení. Na odstránenie tohto javu je nutný zásah odborníka, mnohokrát je potrebná zmena systému vyrovnávania diferenčného tlaku.

Klepanie, ťukanie či vŕzganie sú zvuky, ktoré najčastejšie spôsobuje tepelná dilatácia prívodného potrubia. Potrubie sa pri ohreve rozťahuje a pokiaľ sú priechody medzi jednotlivými poschodiami resp. miestnosťami zamurované, bez možnosti voľného pohybu potrubia vzniká napätie, ktoré v konečnom dôsledku spôsobuje hluk. To sa deje na stúpačkách alebo aj odbočkách pre pripojenie jednotlivých telies. Tu vzniká zmena teploty média vplyvom otvárania a uzatvárania ventilu počas regulácie. Náprava nebýva jednoduchá. Už počas stavebných prác je potrebné počítať s dilatáciou potrubia a umožniť mu voľný pohyb. Dodatočné riešenie situácie spočíva v lokalizácii problémových miest a následnom vybúraní pevných uložení potrubí a vyplnení ich pružným uložením. V prípade radiátorov je čiastočným riešením použitie závesných konzol dovoľujúcich pohyb vo vodorovnom smere.

Pískanie alebo klepotanie môže byť prejavom chyby v napojení radiátora. Stáva sa to pri opačnom pripojení radiátorov typu Ventil Kompakt (VK). K zámene prívodu a spiatočky môže ľahko dôjsť hlavne pri súčasnej inštalácii radiátorov s pravým a ľavým pripojením na jednej vetve. Pozícia prívodu a spiatočky sa zrkadlovo mení. Všeobecne platí zásada, že spiatočka sa nachádza vždy bližšie k bočnej hrane radiátora. Pri opačnom pripojení voda vstupuje do integrovanej regulačnej vložky z opačnej strany, čo má za následok rozkmitanie kužeľky ventilu spojenej so zvukovými efektmi. Intenzita a charakter zvukového prejavu chyby sa mení v závislosti od prietokového množstva a pracovného tlaku v sústave. Opačné pripojenie ma zároveň negatívny dopad na tepelný výkon, ktorý poklesne približne o jednu tretinu.

6. Akú vodu použiť pre vykurovací systém?

Otázka na požadované vlastnosti vykurovacej vody je kladená veľmi často. Kvalita vody ovplyvňuje chod a životnosť celého vykurovacieho systému. Väčšinou sa ako plniace médium používa pitná voda. To, že je voda klasifikovaná ako pitná ale nezaručuje jej vhodnosť pre vykurovacie systémy. Dôležitými parametrami sú tvrdosť, kyslosť, obsah solí a rozpustených plynov.

Tvrdosť vody súvisí s geologickým podložím a pôdnymi pomermi. Vo vyšších polohách s žulovým podkladom býva voda mäkšia, v nižších polohách vďaka vápencovým horninám naopak tvrdšia. Tvrdosť vody nám určuje množstvo vápenatých a horečnatých solí obsiahnutých vo vode. Počas prevádzky systému práve tieto soli tvoria na teplo výmenných plochách kotlov nerozpustné uhličitany – vodný kameň. Zvyčajne sa jedná o kotlové výmenníky. Vrstva vodného kameňa môže na týchto plochách narastať a po čase dochádza k jeho odlupovaniu a roznášaniu do systému, kde spôsobuje upchanie jednotlivých armatúr. Výsledkom je nielen pokles výkonu kotla ale aj postupné vyradenie regulačných armatúr z činnosti. Navyše sa pri tvorbe vodného kameňa uvoľňuje do vody oxid uhličitý, ktorý pôsobí korozívne a zároveň obohacuje sústavu o nežiaduce plyny. Takúto sústavu je nutné neustále dopĺňať o ďalšiu vodu. Tento cyklus doplňovania a zanášania systému vodným kameňom sa končí upchaním výmenníka, resp. ventilov.

Tvrdosť vody sa určuje napríklad v nemeckej stupnici tvrdosti (°d alebo dH°). Na baleniach pracích práškov je často rozdelená na 4 stupne:

Tvrdosť u nás na Slovensku sa pohybuje zvyčajne od 5 °d po 35 °d.

Pre vykurovacie systémy sa hodí voda s tvrdosťou nepresahujúcou 5,6 °d. Pre porovnanie možno uviesť iné odpovedajúce jednotky:

Hodnotu tvrdosti vody by vám mal poskytnúť aj váš dodávateľ pitnej vody. Je ale otázne, nakoľko hodnoverný údaj od neho dostanete. Preto je istejšie vždy premerať tvrdosť používanej vody priamo na mieste. Tvrdosť vody možno zmerať orientačne napríklad pomocou testovacích sád pre akvaristov. Tie môžu byť založené na indikačných papierikoch alebo na špeciálnych prípravkoch (metyloranž), ktoré sa pridávajú do vzorky tekutiny po kvapkách dovtedy, kým nezmení farbu. Každá kvapka predstavuje napríklad 1°d. Samotnú úpravu vody však odporúčame nechať na špecialistov. Je to vždy lacnejšie ako neskôr platiť za odstraňovanie vzniknutých škôd na systéme.

Významný faktor ovplyvňujúci koróznu odolnosť vykurovacieho systému je kyslosť – pH. Vďaka nestálosti chemických väzieb vody sa môže za určitých podmienok meniť jej chemické zloženie a tým aj jej kyslosť. Neutrálna voda má hodnotu pH = 7. Čím nižšia hodnota pH tým je voda kyslejšia a naopak, čím vyššia hodnota pH tým je viac zásaditá. Pre vykurovaciu vodu je potrebné nastaviť hodnotu pH podľa odolnosti použitých materiálov vo vykurovacom systéme. Hodnotu pH možno zmerať napr. pomocou indikačných papierikov.

Napriek tomu, že pre systém s rôznymi materiálmi ako oceľ a meď zvolíme pH, ktoré je z hľadiska koróznych procesov čo najšetrnejšie, môže dôjsť napríklad ku elektrochemickej korózii. Tá je vyvolaná vysokým obsahom solí vo vode označovanej tiež ako soľnosť. Soľnosťou, či lepšie povedané mineralizáciou sa vyjadruje súčet všetkých solí rozpustených vo vode. Jedná sa predovšetkým o katióny Na⁺, K⁺, Fe⁺ a anióny Cl^–, SO₄^2-.

Ich obsah vo vode sa dá špecifikovať vodivosťou. Vodivosť (obsah iónov) je udávaná v µS (mikrosiemens) a je merateľná konduktometrom. Pre vykurovacie systémy je vhodná voda s vodivosťou do 0,5 µS / cm.

Plyny sa vyskytujú vo vode rozpustené. Vo vykurovacej vode sa jedná predovšetkým o dusík, kyslík a oxid uhličitý. Obsah rozpustených plynov vo vode závisí od jej teploty a tlaku. Rozpustnosť klesá s narastajúcou teplotou a klesajúcim tlakom. Tento jav je zrejmý pri otvorení fľaše sýteného nápoja. Náhly pokles tlaku spôsobí objavenie sa bubliniek oxidu uhličitého, ktoré boli až do tejto chvíle rozpustené vo vode. V prírode voda pri atmosférickom tlaku bežne obsahuje rozpustené plyny a to kyslík až do 11 mg / l a dusík 18 mg / l. Dusík je síce inertný plyn, ale jeho väčšie množstvo v systéme vedie k poruchám cirkulácie. Bezproblémové koncentrácie dusíka vo vode musia byť nižšie ako 15 mg / l. Pre vykurovací systém sú najväčšou hrozbou predovšetkým kyslík a oxid uhličitý. Tieto plyny spôsobujú koróziu systému. Veľkú časť plynov je možné zo systému odstrániť odvzdušnením. Samozrejme nie je to možné urobiť 100 %. Zvyškový kyslík a oxid uhličitý sa spotrebuje pri koróznych reakciách, ktoré sa časom zastavia. Pokiaľ však naďalej dochádza k prenikaniu kyslíka do sústavy, je toto najčastejšou príčinou korózie systému.
1g O₂ skoroduje 2,6 g Fe za vzniku až 4,13 g Fe(OH)₃, teda hrdze za súčasného vzniku 1,4.10^-3 m³ vodíka.
Zdrojom vnikania kyslíka môžu byť netesnosti jednotlivých prvkov systému, nevhodná alebo zle riešená expanzná nádoba, priepustnosť niektorých plastových prvkov ale predovšetkým je to doplňovaná voda.